Ulička s kompromismi

 Na prvom ZAN sme sa zameriavali na dôležitosť spolupráce a koordinácie ľudí, ktorí sa ledva poznajú. V prvej úlohe sme si mali zapamätať a naskicovať rôzne pôdorysy stavieb. Uvedomili sme si, že kolektívne to pôjde oveľa ľahšie ako individuálne.

Na tomto istom princípe sa zakladala aj ďalšia úloha, pri ktorej sme mali vytvoriť jeden z pôdorysov z prvej úlohy v pomere 1:1 pomocou lepiacej pásky. Veľkú dilemu spôsobil fakt, že sa pôdorys do priestoru fakulty nezmestil. Pri experimentovaní a kompromisoch vznikali rozdielne názory a každý chcel prirodzene prezentovať ten svoj. Keď sme nakoniec úlohu splnili, tak sme zistili, že najzložitejšia časť bola dohodnúť sa.